Šport ako kľúč k zdraviu

Šport sám o sebe nie je len voľnočasová aktivita. Pravidelný pohyb predstavuje jeden zo základných pilierov zdravého životného štýlu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dokáže človek dostatkom fyzickej aktivity výrazne znížiť riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb, diabetu 2. typu a niektorých druhov rakoviny. Okrem toho šport podporuje imunitu, udržiava správnu telesnú hmotnosť a zlepšuje činnosť srdca a pľúc.

Výhody však nekončia pri zdraví fyzickom. Pohyb priaznivo pôsobí aj na psychiku – uvoľňuje hormóny šťastia, znižuje stres a napätie, zlepšuje kvalitu spánku a koncentrácie. Výskumy dokonca ukazujú, že pravidelný šport môže znížiť riziko vzniku depresie až o 25 %. Nezanedbateľný je aj sociálny rozmer: šport ľudí spája, učí ich spolupracovať a posilňuje komunitné väzby.

Pohyb v každom veku

Pohyb je dôležitý pre každého jedného človeka – od detí až po seniorov. Rôzne vekové kategórie však majú špecifické potreby.

Detstvo predstavuje kľúčové obdobie na budovanie správnych a trvalých pohybových návykov. WHO deťom a mladým ľuďom odporúča denne absolvovať aspoň 60 minút pohybu strednej až vysokej intenzity. Najlepšou cestou je kombinácia hier, športových krúžkov a voľného pohybu v prírode. Dôležité je, aby deti mali možnosť vyskúšať rôzne aktivity, od futbalu, gymnastiky, tanca až po turistiku, aby objavili, čo ich naozaj baví.

V produktívnom veku sa pohyb častokrát vytráca kvôli pracovným povinnostiam a sedavému životnému štýlu. WHO dospelým odporúča dodržiavať 150 – 300 minút aeróbnej aktivity týždenne alebo 75 – 150 minút intenzívnejšieho cvičenia doplneného silovým tréningom aspoň dvakrát za týždeň. Kondíciu môžu výrazne zlepšiť aj krátke prestávky na strečing, chôdza do práce či rýchla prechádzka po večeri.

Vo vyššom veku je šport kľúčový na udržanie mobility, rovnováhy a samostatnosti. Odporúčania pre seniorov sú rovnaké ako pre dospelých, ale s dôrazom na bezpečnosť a prevenciu pádov. Medzi najvhodnejšie aktivity patrí chôdza, nordic walking, ľahký silový tréning alebo cvičenia na rovnováhu ako tai-chi či joga pre seniorov.

Aktivity, ktoré rozhýbu telo i myseľ

Nie je dôležité len športovať, ale aj vybrať si vhodný typ aktivity s ohľadom na každého špecifické potreby. Každý druh pohybovej aktivity prináša iné benefity a najlepšie je ich kombinovať.

• Aeróbne aktivity – beh, chôdza, plávanie či bicyklovanie podporujú vytrvalosť, zdravie srdca a pľúc.
• Silový tréning – posilňovanie s vlastnou váhou, činkami alebo odporovými gumami buduje svaly, kostnú hmotu a stabilitu.
• Flexibilita a mobilita – joga, pilates a strečing zlepšujú držanie tela, uvoľňujú napätie a predchádzajú zraneniam.
• Rekreačné a tímové športy – futbal, basketbal, turistika alebo lyžovanie spájajú pohyb s radosťou, oddychom a socializáciou.
• Inkluzívne športy – adaptované aktivity pre ľudí so zdravotným znevýhodnením podporujú inklúziu a dokazujú, že šport vie byť skutočne pre každého.

Ako si udržať motiváciu?

Začať športovať je jednoduchšie než si tento návyk udržať dlhodobo. Psychológovia odporúčajú vychádzať najmä z vnútorných motívov, a to z radosti z pohybu, lepšieho pocitu či relaxácie. Vonkajšie motivácie v podobe snahy schudnúť či tlaku okolia zvyčajne na dlhodobú motiváciu nestačia.

Tipy, ako si šport udržať v dennom režime:

• stanoviť si realistické ciele (napr. 3 tréningy týždenne namiesto „budem viac cvičiť“),
• viesť si tréningový denník alebo použiť aplikácie ako Strava či Nike Run Club,
• nájsť si aktivitu, ktorá naozaj baví,
• spojiť šport s dennými návykmi (chôdza do práce, prestávky na strečing),
• odmeniť sa za dosiahnuté míľniky.

Motiváciu posilňujú aj príbehy úspešných športovcov. Napríklad Petra Vlhová dokázala vybojovať olympijské zlato v lyžovaní a nevzdáva sa ani po zranení, Zuzana Rehák Štefečeková spája športovú kariéru so starostlivosťou o rodinu a Jozef Metelka ukázal, že ani zdravotné znevýhodnenie nemusí byť prekážkou.

Malý krok pre človeka, veľký krok pre spoločnosť

Pravidelná športová aktivita je najlepšia prevencia chorôb, cesta k psychickej pohode a spôsob, ako udržiavať sociálne väzby. Aj malé pravidelné dávky pohybu dokážu zmeniť život jednotlivca, a tým pádom postupne aj celej spoločnosti. Každý krok, každý tréning a každá minúta sú krokom k zdravšej a plnohodnotnejšej budúcnosti.

Prečo športovať?

Šport patrí k najjednoduchším a zároveň najúčinnejším spôsobom, ako si udržať zdravé telo aj myseľ. Pravidelný pohyb posilňuje srdce a pľúca, podporuje správnu cirkuláciu krvi a pomáha udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že dodržiavaním odporúčaných úrovní pohybu by sa ročne predišlo až 4 – 5 miliónom predčasných úmrtí. Už aj krátke prechádzky či mierne cviky dokážu znížiť riziko srdcovocievnych ochorení, cukrovky alebo obezity.

Význam športu sa však neobmedzuje iba na zdravie fyzické. Počas cvičenia sa v mozgu uvoľňujú endorfíny, hormóny dobrej nálady. Výsledkom je pre človeka menší stres, lepší spánok a vyššia psychická odolnosť. Výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita môže znížiť riziko depresívnych porúch až o 25 %. Pohyb navyše zlepšuje pamäť, sústredenie a schopnosť učiť sa nové veci, čo ocenia nielen študenti, ale aj pracujúci ľudia.

Šport má aj výrazný spoločenský rozmer. Kolektívne aktivity v podobe futbalu, volejbalu či turistiky s priateľmi posilňujú medziľudské vzťahy a učia ľudí vzájomne spolupracovať. Európska komisia šport preto považuje za silný nástroj sociálnej kohézie, ktorý spája ľudí naprieč vekovými či kultúrnymi hranicami.

Pravidelná športová aktivita tak nie je luxus, ale základ zdravého a naplňujúceho životného štýlu. Každý krok, každý tréning a každá minúta pohybu predstavujú investíciu do lepšej osobnej i spoločenskej budúcnosti.

Pohyb pre deti a mládež

Detstvo a dospievanie predstavujú obdobie, kedy sa vytvárajú základy životného štýlu. Ak si deti osvoja pozitívny vzťah k pohybu už v ranom veku, je veľmi pravdepodobné, že si aktívny životný štýl udržia aj neskôr v dospelosti. Naopak, dlhodobý nedostatok pohybu môže viesť k problémom s obezitou, slabšej motorike či neskorším zdravotným komplikáciám.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) deťom a mladým ľuďom vo veku 5 – 17 rokov odporúča absolvovať minimálne 60 minút stredne až vysoko intenzívnej aktivity denne. Väčšina pohybových činností by mala mať aeróbny charakter, ktorým sa vyznačuje beh, bicyklovanie, plávanie či tanec. Aspoň trikrát do týždňa je vhodné zaradiť aj cvičenia na posilnenie svalov a kostí, napríklad gymnastiku, šplh alebo loptové hry.

Realita je v skutočnosti znepokojujúca. Podľa údajov WHO až 81 % adolescentov na svete nedosahuje odporúčanú úroveň pohybu. Výrazne pasívnejšie sú pritom dievčatá – až 85 % z nich sa nehýbe dostatočne, kým u chlapcov tento údaj predstavuje 78 %. Aj preto je dôležité pre deti vytvárať čo najviac príležitostí na športové aktivity, a to nielen v škole, ale aj v rámci voľného času a rodinného prostredia.

Praktické tipy sú jednoduché: športové krúžky, pravidelné prestávky na pohyb počas vyučovania, spoločenské hry na ihrisku či rodinné víkendové cyklotúry. Nejde pritom len o výkon či súťaženie, ale najmä o objavovanie radosti z pohybu. Deti, ktoré sa naučia šport vnímať ako prirodzenú súčasť života, si vytvoria pevný základ pre zdravú budúcnosť.

Ako sa hýbať v dospelosti

Dospelý vek je častokrát spojený so sedavým spôsobom života – dlhé hodiny v práci, cestovanie autom či verejnou dopravou a voľný čas strávený pri počítači alebo televízii. Výsledkom je nedostatok pohybu, ktorý zvyšuje riziko srdcovocievnych chorôb, cukrovky 2. typu či obezity. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v roku 2022 až 31 % dospelých na svete fyzicky neaktívnych a očakáva sa, že ak sa nezavedú dostatočné opatrenia, tento podiel môže do roku 2030 narásť až na 35 %.

WHO dospelým odporúča 150 – 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity týždenne, prípadne 75 – 150 minút aktivity vyššej intenzity. Okrem toho by mali aspoň dvakrát týždenne zaradiť silový tréning na posilnenie svalov a kostí. Nemusí ísť o nič komplikované, stačí zaradiť drepy, kľuky, plank či cvičenie s odporovými gumami.

Dobrá správa je, že aj malé zmeny v dennom režime dokážu priniesť veľký efekt. Namiesto výťahu si stačí vybrať chôdzu po schodoch, ísť na krátku prechádzku počas obednej prestávky alebo vystúpiť o jednu zastávku skôr. Krátke, ale pravidelné dávky pohybu (napríklad 15 minút denne) sú pre začiatočníkov oveľa účinnejšie než intenzívne cvičenie raz za čas.

Šport v dospelosti nie je len o zdraví, ale aj o duševnej pohode. Fyzická aktivita pomáha odbúrať stres z práce, zlepšuje spánok a prináša pocit spokojnosti. Navyše predstavuje aj príležitosť na socializáciu – spoločné tréningy, turistika či rekreačné športy s priateľmi posilňujú vzťahy a prinášajú radosť zo spoločne stráveného času.

Aktívne starnutie: šport pre seniorov

Starnutie nemusí znamenať ústup od aktívneho života, práve naopak – pravidelný pohyb je v seniorskom veku jedným z najdôležitejších faktorov pomáhajúcich zachovať si zdravie, samostatnosť a radosť zo života. Aj vo vyššom veku platia odporúčanie WHO: 150 – 300 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne alebo 75 – 150 minút intenzívnejšej aktivity a aspoň dvakrát týždenne cvičenia na posilnenie veľkých svalových skupín. Rozdiel je v dôraze na bezpečnosť a rovnováhu, a preto WHO odporúča pridať ešte aktivity zamerané na rovnováhu a prevenciu pádov aspoň trikrát týždenne.

Medzi najvhodnejšie športy pre seniorov patrí každodenná chôdza, nordic walking, plávanie či rekreačná turistika. Významnú úlohu zohrávajú aj cvičenia na udržanie rovnováhy, napríklad tai-chi alebo joga prispôsobená starším ľuďom. Ľahký silový tréning s vlastnou váhou alebo nízkou záťažou pomáha predchádzať úbytku svalov a kostnej hmoty, čím sa znižuje riziko pádov a zlomenín.
Šport v seniorskom veku má aj psychologický a sociálny rozmer. Pravidelná aktivita zlepšuje náladu, znižuje riziko depresie a pomáha udržiavať sociálne kontakty. Skupinové cvičenia, turistické kluby či komunitné programy prinášajú pocit spolupatričnosti a zabraňujú izolácii, ktorá býva u starších ľudí častým problémom.

Najdôležitejšie však je začať so športom primerane aktuálnej kondícii a záťaž zvyšovať postupne. Aj krátke prestávky či jednoduché cviky doma majú význam, ak sa vykonávajú pravidelne. Seniori, ktorí zostávajú aktívni, si nielen život predlžujú, ale predovšetkým zlepšujú jeho kvalitu.

Aeróbne a silové aktivity

Na udržanie zdravého tela nestačí len pohyb ako taký. Dôležité je kombinovať rôzne typy navzájom sa dopĺňajúcich aktivít. Najdôležitejšie miesto medzi nimi majú aeróbne a silové cvičenia, ktoré spolu tvoria základ zdravého a funkčného organizmu.

Aeróbne aktivity sú činnosti, pri ktorých sa zrýchľuje tepová frekvencia a zapája sa srdcovocievny a dýchací systém. Patrí medzi ne rýchla chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie či tanec. Ich hlavná výhoda je podpora vytrvalosti a zdravia srdca a pľúc. Zlepšujú prenos kyslíka v tele, znižujú riziko vysokého krvného tlaku a priaznivo pôsobia na metabolizmus. Aeróbny tréning je zároveň výborný spôsob, ako odbúrať stres a zlepšiť náladu.

Silový tréning naopak posilňuje svaly, kosti a zlepšuje celkovú stabilitu tela. Nemusí ísť hneď o zdvíhanie ťažkých činiek – účinné sú aj jednoduché cviky s vlastnou váhou, napríklad drepy, kľuky a plank. Podľa odporúčaní WHO by dospelí aj seniori mali posilňovanie zaradiť aspoň dvakrát týždenne. Silové cvičenia pomáhajú udržiavať svalovú hmotu, bránia vzniku osteoporózy a chránia pred zraneniami.

Najväčšie benefity prináša kombinácia oboch foriem pohybu – napríklad beh alebo bicyklovanie dvakrát týždenne doplnené o jednoduché silové cvičenia doma alebo vo fitnescentre. Takýto tréning človeku posilní srdce, pľúca, svaly aj kosti, zlepší metabolizmus a pomôže udržať zdravú hmotnosť.

Sila flexibility: joga, pilates a strečing

Flexibilita a mobilita sú častokrát podceňované zložky pohybu. Mnohí ľudia sa sústredia na vytrvalosť alebo silu, no zabúdajú, že práve pružnosť svalov a kĺbov je základom zdravého tela. Cvičenia zamerané na flexibilitu uvoľňujú napätie, zlepšujú rozsah pohybu a chránia pred zraneniami.

Medzi obľúbené aktivity patrí joga, pilates a strečing. Joga spája fyzické cviky s dychovými a relaxačnými technikami, čím pôsobí nielen na telo, ale aj na psychiku. Pilates posilňuje hlboké svaly, ktoré sú kľúčové pre správne držanie tela. Strečing, či už dynamický pred tréningom alebo statický po ňom, pomáha pripraviť telo na záťaž a urýchľuje regeneráciu.

Význam flexibility sa ukazuje najmä pri prevencii bolestí chrbta a svalových dysbalancií, ktoré sú častým dôsledkom sedavého životného štýlu. Pre seniorov je zaradenie cvikov na mobilitu obzvlášť dôležité, pretože im umožňuje vykonávať každodenné činnosti bez bolesti a obmedzení.

Okrem fyzických benefitov má tento druh cvičení aj psychologický účinok – pomáha znižovať stres, zlepšuje koncentráciu a podporuje vnútornú rovnováhu. Pravidelná prax jogy alebo pilatesu sa preto odporúča nielen vrcholovým športovcom, ale každému, kto chce zlepšiť kvalitu svojho života.

Flexibilita nie je len o ohybnosti gymnastov, ale o každodennej pohyblivosti a zdraví. Stačí niekoľko minút strečingu denne či krátka lekcia jogy raz za týždeň a človek pocíti výrazný rozdiel.

Motivačné príbehy slovenských športovcov

Človeku veľakrát pomôže, ak si prečíta inšpiratívne príbehy iných ľudí. Príklady úspešných športovcov dokazujú, že pravidelný tréning, disciplína a odhodlanie prinášajú výsledky. Aj keď väčšina populácie nesmeruje k profesionálnemu športu, príbehy známych osobností môžu pôsobiť ako silný motivačný faktor.

Petra Vlhová je olympijská víťazka v zjazdovom lyžovaní, ktorá svoj úspech dosiahla vďaka vytrvalému tréningu a podpore rodiny. Odmala totiž vyrastala v rodine s lyžiarskym zázemím a jej prvé veľké úspechy prišli už v skorom veku – v roku 2012 vyhrala slalom na Zimných olympijských hrách mládeže v Innsbrucku a neskôr zlatú medailu na majstrovstvách sveta juniorov v Jasnej 2014. Do histórie sa zapísala ako prvá slovenská víťazka celkového poradia Svetového pohára v alpskom lyžovaní a získala veľký krištáľový glóbus. Nasledujúci rok v Pekingu 2022 vyhrala slalom a stala sa tak prvou slovenskou olympijskou víťazkou v alpskom lyžovaní. Krízu zažila v januári 2024, keď pred domácim publikom v Jasnej zažila dramatický pád a vážne si poranila koleno. Napriek tomu vraví, že sa chce v roku 2026 znovu vrátiť na lyže. Nedokáže si totiž predstaviť, že by sa na lyže už nevrátila a chce urobiť všetko preto, aby mohla znovu súťažiť.

Zuzana Rehák Štefečeková je olympijská víťazka v športovej streľbe, ktorá zdôrazňuje rovnováhu medzi profesionálnym športom a rodinným životom. Ako aj sama vraví, jej deťom je jedno, či získa titul alebo nie, a tie považuje za svoju prioritu. Dokáže však svoje dva svety oddeliť a veľkou podporou sú pre ňu starí rodičia a jej manžel. So športovou streľbou špecializujúcou sa na trap začala už v dvanástich rokoch. Za svoju kariéru získala spolu 43 medailí zo svetových podujatí, a to 17 zlatých, 13 strieborných a 13 bronzových. V posledných rokoch začala mať problémy s krížmi, no snaží sa udržiavať v kondícii práve aj boxom.
Jozef Metelka je paralympijský cyklista, ktorý po ťažkom úraze dokázal vybudovať novú športovú kariéru a stal sa vzorom pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Po nehode v roku 2010 mu bola amputovaná časť ľavej nohy a odvtedy používa protézu. V cyklistike zdravotne postihnutých sa presadil krátko po vstupe do profesionálneho športu na majstrovstvách sveta v Mexiku 2014. Spolu je držiteľom šiestich medailí z Paralympijských hier.

Tieto a mnoho ďalších príbehov môžu ľudí inšpirovať k tomu, že šport nie je len o výkone, ale aj o prekonávaní prekážok a budovaní vytrvalosti, ktorú je možné preniesť aj do bežného života.

Ako šport implementovať do škôl, komunít a rodín

Ak má šport tvoriť prirodzenú súčasť každodenného života, nestačí, aby sa preň rozhodol len samotný jednotlivec. Kľúčové je práve prostredie navôkol – školy, obce, pracoviská a rodiny, vďaka ktorým môže byť pohyb dostupný, zábavný aj udržateľný.

Začína sa to v školách, kde deti trávia väčšinu dňa. Nestačia len hodiny telesnej výchovy, dôležité sú aj krátke prestávky medzi hodinami, športové krúžky či školské dni plné hier. Pilotný program Aktívna škola na Slovensku ukázal, že aj pár minút pohybu počas vyučovania zlepšuje sústredenie a správanie žiakov. Podobne projekt Daily Mile vo Veľkej Británii, kde deti denne 15 minút behajú alebo kráčajú, priniesol lepšiu kondíciu a menšiu absenciu.

Podpora pohybu pokračuje aj mimo školských brán. Obce a mestá rozhodujú o tom, či majú obyvatelia priestor pre pravidelnú športovú aktivitu. Workoutové ihriská, cyklotrasy, bežecké dráhy či cvičenia jogy v parkoch sú postupne čoraz dostupnejšie. Na Slovensku vzniklo už vyše 150 verejných workoutových ihrísk, ktoré sú pre všetkých dostupné zdarma. Európsky program CITY-MOVE navyše pomáha vytvárať priestory pre pohyb všetkých vekových skupín. Masové podujatia ako napríklad Bratislavský maratón či mestské cyklomaratóny zase prepájajú šport s komunitným životom.

Veľký význam má aj rodinné prostredie. Deti rodičov, ktorí sa pravidelne hýbu, majú až šesťkrát vyššiu šancu, že budú aktívne aj v dospelosti. Spoločné cyklotúry, víkendová turistika alebo futbal na ihrisku predstavujú nielen zábavu, ale aj príklad, že pohyb je súčasťou každodenného života. Mnohé mestá preto organizujú rodinné turistické pochody či športové dni, kde sa stretávajú celé generácie.
Napokon, výnimkou nie sú ani pracoviská. Sedavý životný štýl trápi zamestnancov po celom svete a firmy si čoraz viac uvedomujú, že zdraví a spokojní ľudia sú produktívnejší. Firemné športové dni, príspevky na športové aktivity alebo MultiSport karty dnes nie sú ničím nezvyčajným. Volkswagen Slovakia organizuje workshopy zdravej výživy, Tatra banka podporuje účasť na dobrovoľníckych činnostiach a Slovak Telekom poskytuje zamestnancom vitamínové balíčky a relaxačné miestnosti.

Šport sa teda dá do života implementovať na rôznych úrovniach, a to v škole, komunite, doma alebo v práci – kľúčom je dostupnosť, pestrosť a hlavne motivácia.

Digitálne nástroje a aplikácie v športe

Moderné technológie zmenili spôsob, akým sa hýbeme. Mobilné aplikácie a smart hodinky dnes patria medzi najbežnejšie pomôcky, ktoré motivujú k pravidelnému pohybu. Vďaka nim máme okamžitú spätnú väzbu – vieme, koľko sme urobili krokov, koľko sme spálili kalórií alebo aký bol počas tréningu náš tep.

Medzi najpoužívanejšie aplikácie patrí Strava, spájajúca bežcov a cyklistov po celom svete, alebo Nike Run Club a Adidas Running, ktoré ponúkajú tréningové plány a súťaže s priateľmi. Smart hodinky a náramky ako Apple Watch, Garmin alebo Fitbit sledujú nielen pohyb, ale aj spánok a celkovú regeneráciu.

Digitálne technológie prinášajú výhodu v tom, že motivujú k pravidelnosti. Umožňujú nastaviť si ciele, sledovať progres a porovnávať výsledky s komunitou, čím dokážu posilniť vnútornú motiváciu a robiť šport zábavnejším.
Je však dôležité nezabúdať aj na negatívnu stránku tohto digitálneho progresu. Nie je cieľom „naháňať čísla“ za každú cenu, ale nájsť radosť v samotnom pohybe. Najlepšie výsledky prichádzajú vtedy, keď digitálne nástroje vnútornú motiváciu podporujú, ale nenahrádzajú ju úplne.

Technológie dnes prinášajú aj nové formy športu – od online tréningov cez virtuálnu realitu vo fitness až po gamifikáciu pohybu, ktorá oslovuje najmä mladých ľudí. Budúcnosť tak ukazuje, že je zrejmé, že digitálne nástroje a šport pôjdu ruka v ruke. Podstatné však je, aby ostal zachovaný skutočný zážitok z pohybu.

Budúcnosť športu: trendy a výzvy

Šport sa neustále vyvíja, a to nielen v podobe výkonov profesionálnych atlétov, ale aj v každodennom živote bežných ľudí. Budúcnosť športu ovplyvnia najmä demografické zmeny, nové technológie a snaha o zdravší životný štýl.
Na Slovensku určuje smerovanie napríklad Stratégia športu 2030, ktorý sa zameriava na zapojenie detí a mládeže do pravidelnej aktivity, obnovu telocviční a budovanie nových športovísk. Cieľom je zvýšiť počet fyzicky aktívnych obyvateľov a vytvoriť dostupné možnosti športu v každom regióne.

Na úrovni Európskej únie sa rozvíjajú iniciatívy ako Európsky týždeň športu (#BeActive), ktorý každoročne zapája milióny ľudí, či stratégia HealthyLifestyle4All prepájajúca pohyb, zdravú stravu a duševné zdravie. EÚ sa zároveň snaží podporovať aktívnu mobilitu – výstavbu cyklotrás, zelených komunikácií a priateľských verejných priestorov.

Globálne trendy definuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prostredníctvom Global Action Plan on Physical Activity 2018 – 2030 (GAPPA). Jeho cieľom je znížiť fyzickú neaktivitu na svete do roku 2030 o 15 %. Medzi kľúčové nástroje patrí rozmach chôdze a cyklistiky, dostupnosť športovísk, využitie digitálnych technológií a vzdelávanie o benefitoch športu už od detstva.

Veľkou výzvou zostáva najmä motivovanie mladých ľudí k pravidelnému pohybu a zabezpečenie rovnakých možností pre všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálne prostredie. Ak sa tieto iniciatívy podaria, šport sa stane nielen cestou k zdraviu jedinca, ale aj silným základom zdravej spoločnosti.